E- COURSE-DANCEFULNESS -SK

Riešenie vyvinul tím pedagógov so skúsenosťami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a školenia v problematike inklúzie.

Myšlienkou kurzu je rozvinúť a navrhnúť nástroje, ktoré budú sprevádzať proces budovania takého priestoru pre vzdelávanie, ktorý umožní „integrálny" rozvoj jednotlivca, schopného vyvíjať sa, prispôsobovať a rozvíjať v akejkoľvek oblasti svojho života, čím sa stane schopným ovplyvňovať svoje okolie -  "lídrom" budúcnosti. Kľúčovým nástrojom tohto rozvoja je tanec.

Potreba pokračovať v rozvoji a učení sa v rôznych scenároch, v ktorých sa ocitáme v školskom, osobnom, pracovnom a spoločenskom živote, podnietila vznik kombinácie mindfulness a tanca ako základu transformácie človeka a jeho prostredia.

Kurz sa snaží o začlenenie dospelých študentov, ľudí so vzdelávacími, osobnostnými alebo sociálnymi problémami a s rizikom sociálneho vylúčenia a o začlenenie skupín s duševnými, telesnými a zmyslovými postihnutiami a zároveň byť prostriedkom na zmenu v oblasti rodovej nerovnosti.

Zdôvodnenie metodiky Dancefulness vychádza z úspechu, ktorý ukázali niektoré štúdie, a zo skúseností, ktorými prispeli autori tohto kurzu. Cieľom je facilitovať zmeny vo vnímaní učiteľov/lektorov,  študentov, vzdelávacích organizácií a iných organizácií, ktoré spolupracujú, priamo alebo nepriamo s ľuďmi s vysokým rizikom vylúčenia.

Metodika, ktorá bude použitá v Dancefulness, je založená na kombinácii predtým preukázaných úspešných metód, je definovaná prostredníctvom dvoch elementov: prvým je tanec ako prostriedok zmierňovania rôznych ťažkostí a druhým mindfulness/všímavosť ako nositeľ zmeny v sebapoznávaní, učení sa a prekonávaní problémov, či už individuálne alebo kolektívne. Oba tieto elementy sú vzájomne previazané, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ - učenie sa porozumieť svojmu telu a mysli, dosiahnutie krásnej tanečnej kompozície. Výsledkom je tak budovanie hodnôt a zručností, ktoré priamo pôsobia na školské výsledky alebo menia smerovanie nášho života.

Vzdelávanie by nemalo byť oklieštené len na jednoduché odovzdávanie pojmov, ale učenie musíme chápať ako proces, v ktorom sme v súlade s našou mysľou a srdcom.

<<Vzdelávacia inštitúcia, tak ako je navrhnutá, sa nezaoberá inými ako nepodstatnými vecami, neučí ľudí byť dobrými ľuďmi, aby dosiahli lepší svet, stačí krátky kontakt so školou, aby mladí ľudia vedeli, že ich nezaujíma.>> (Claudio Naranjo, 2004)

Vzdelávací systém, v ktorom zvyčajne rozvíjame naše učenie, sa vyznačuje tým, že realizuje vzdelávanie zamerané na ciele a nie na procesy, pričom najdôležitejší je konečný výsledok, a preto preferuje metodiku, zameranú na automatizáciu na rozdiel od profesionálneho a osobného sebaovládania. Ide o model orientovaný na výkon. Taktiež hodnota študentov je vnímaná na základe vopred stanovených kritérií, čím sa vytvára kontext, ktorý určuje "ČO JE DOBRÉ A ČO JE ZLÉ", pričom hodnota každého študenta závisí od referenčnej skupiny, ktorú použijeme na klasifikáciu. Nakoniec, ako uvádza Ramos, Recondo a Enríquez (2012). Vzdelávanie je založené viac na intelektuálnom rozvoji ako na rozvoji sociálno-emocionálnych a mäkkých zručností.  

Cieľom vzdelávania by malo byť, aby študenti mohli zvyšovať svoju zvedavosť ako prostriedok na zvyšovanie podnikavosti, ako prostriedok na vytváranie budúcich odborníkov, ktorí budú reagovať na nové výzvy, ktoré vznikajú v EÚ.

Uvedené skutočnosti vytvárajú triedy s vysokou mierou demotivácie a predčasného ukončenia štúdia, horšou atmosférou a klímou v triede, väčšou frustráciou na úrovni žiakov, ako aj učiteľov. Tí sú čoraz viac odtrhnutí od vyučovacieho procesu, zvyšuje sa ich administratívna záťaž a postupne sa stávajú  len nositeľom vedomostí v prostredí, ktoré ale potrebuje schopnosť prispôsobiť sa alebo reagovať na veľké technologické a sociálne zmeny. Z tohto dôvodu sa začína objavovať model výučby, v ktorom je zmysel vzdelávania - sprevádzanie vo vývoji a charakteristikách každého predmetu. Vzdelávanie by sa malo sústrediť na využitie sebapoznania, aby sa posilnil komplexný rozvoj študentov.