E- COURSE-DANCEFULNESS -SK

Rôzne cvičenia, používané pri realizácii mindfulness, sú v skutočnosti činnosti, ktoré ľudia praktizujú už tisícročia a ktoré preukázali svoju účinnosť aj v klinickom prostredí. Nadobúdajú čoraz väčšiu váhu aj v medicíne v kontexte moderného zdravia (Didonna, 2008; Krasner a kol., 2009; Ludwing a Kabat-Zinn, 2008).

Jednou z najviac akceptovaných definícií je definícia autora J. Kabat-Zinna (2003), ktorý mindfulness (všímavosť) definuje ako vedomie, ktoré vzniká z toho, že sme plne pozorní, vedomí si udalostí a dejov, ktoré sa objavujú, prijímame ich také, aké sú v danom okamihu, okamžite, bez potlačenia úsudkom, bez hodnotenia a bez reakcie na ne. Zámerom je, aby sme v danej situácii nechali udalosti plynúť, akoby plávali po rieke, pozorovali ich z odstupu, chápali každú z nich takú, aká je, bez toho, aby do nej zasahovala naša minulá skúsenosť, ktorá jej dáva živé konotácie. Podľa Miro (2007) je zámerom prežívať priamo a nepretržite to, čo sa v tele a mysli objavuje, bez myšlienkového zásahu. Meditácia sa stáva prostriedkom adaptívneho sebapozorovania na rozdiel od sebapozorovania, ktoré by sa dalo nazvať neadaptívnym prežívaním alebo premýšľajúcim (Cebolla a Miro, 2007). Simón (2007) definoval všímavosť ako "univerzálnu a základnú ľudskú schopnosť, ktorá spočíva v možnosti uvedomovať si obsah mysle okamih po okamihu".

Meditačná fáza sa líši od relaxácie tým, že počas meditačného procesu dochádza k zvýšeniu bdelosti -nie zníženiu jej úrovne (Anand, Biedebach a Fernando, 1996; Jevning, 1998;). Na EEG testoch výskum ukázal, že pri analýze u meditujúcich osôb a osôb, ktoré praktizujú relaxáciu, boli vzorce EEG na fyziologickej úrovni odlišné, pretože myseľ v procese meditácie je súčasne v stave uvoľnenia a pozornosti (Dunn, Hartigan a MIkulas , 1999).

Cieľom procesu všímavosti je vstúpiť do charakteristického duševného procesu (ide o okamžitý vstup) a zotrvať v ňom počas určitého obdobia, s cieľom dosiahnuť zmeny v mozgových procesoch (Simón, 2007). Ako potvrdzuje neurobiologický výskum, zmeny v <<stavoch>> sa neskôr transformujú na zmeny v <<príznakoch>> (Lewis a kol., 2007).

Budhistický spisovateľ Walpola Rahula spomína, že Buddha učil, že meditácia alebo stav bdelosti "je jednoduché pozorovanie, rozjímanie a skúmanie. Úloha, ktorú pri nej preberáme, nie je úloha sudcu, ale úloha vedca" (1974, 73). V týchto slovách nachádzame jedno z veľkých poznaní našej spoločnosti. Máme tendenciu veci nálepkovať, čo spôsobuje, že negatíva vyvolávajú stav nepohody a úzkosti, ktorý sa presúva do budúcnosti. Snahou by malo byť, aby sme žili v prítomnosti, aby nám minulá skúsenosť umožnila rozvíjať sa v budúcnosti a nie blokovala náš život a vyvolávala stav neustáleho a bolestného prežívania toho, čo môže prísť alebo čo sa stalo.

Mindfulness umožňuje:

• Uvedomenie si toho, čo sa deje na konceptuálnej úrovni v každom okamihu.

• Naučiť sa, čo znamená byť v prítomnom stave mysle bez ohľadu na to, čo sa stalo pred alebo po činnosti alebo úlohe, ktorú práve vykonávame.

Zložky všímavosti

Používanie meditácie je v posledných rokoch modelom, o ktorý je záujem aj na akademickej úrovni vďaka výsledkom, ktoré boli preukázané v rôznych výskumoch. Je spojené s generovaním niektorých pozitívnych prvkov, ako zlepšenie pozornosti a aktivity, ktorá sa má rozvíjať v každom okamihu, schopnosti prispôsobiť sa situácii z otvoreného pohľadu a nepriamo poukázať na ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť z nesústredenia sa na prítomný okamih.

Germer (2005) uvádza nasledovné zložky všímavosti:

• Nekoncepčnosť - to znamená, že sústreďujeme pozornosť a vedomie bez toho, aby sme sa zastavili pri príslušných myšlienkových procesoch.

• Sústredenie sa na tu a teraz - ide o sledovanie, či myšlienka, ktorá prichádza, súvisí s tým, čo nás v tejto chvíli zaujíma, a nechávanie za sebou všetkých ostatných myšlienok, ktoré nesúvisia s tým, čo v tejto chvíli potrebujeme.

• Nehodnotiaci charakter - obmedzenie hodnotenia každej myšlienky alebo situácie len na nevyhnutne nutnú úroveň toho, čo každá situácia vyžaduje. Uvedomenie si toho, čo je pre nás relevantné a čo nie, umožnenie, aby osobné zdroje boli tie, ktoré sú potrebné.

• Zámernosť - hľadanie priameho zámeru sústrediť sa na niečo a vrátiť sa k tomu, ak sme sa v určitom momente vzdialili, čo nás vedie k aktívnej úlohe v našom rozvoji.

• Pozorovanie na úrovni účasti - prestáva byť pozorovaním z diaľky alebo zvonka, čo vedie k procesu úplného zapojenia tela a mysle.

• Neverbálny charakter - používanie mindfulness vytvára zážitok, ktorý nie je založený na verbálnej zložke, ale na emocionálnom a zmyslovom prežívaní.

• Skúmanie - sústredením sa na činnosť otvorenú skúsenosti na úrovni vnímania a zmyslov, vytváraním spojenia na vnútornej a vonkajšej úrovni našich receptorov informácií a spojením s tým, čo naša pozornosť potrebuje v danom konkrétnom okamihu.

• Oslobodenie - keďže je to skúsenosť, ktorá sa zameriava na to, čo v danom okamihu prežívame, umožní nám plné spojenie so sebou a vyvolať pocit slobody vo všetkých zmysloch.

Všímavosť sa nesnaží hľadať cieľ, ale skôr na ceste, ktorú robíme, nechať odísť to, čo nezodpovedá danému okamihu, ponechať to, čo je potrebné, aby sme sa ocitli v prítomnom okamihu, aby sme si uvedomili, ako myšlienky alebo nápady vstupujú a odchádzajú, uvedomiť si ktoré nezodpovedajú činnosti v danom okamihu. Sústredenie a decentralizácia nám umožnia dosiahnuť potrebnú rovnováhu, aby sme žili plnohodnotný a uspokojivý život v každom okamihu, boli prítomní "tu a teraz". V prípade, že spravíme v živote chyby môžeme sa naučiť láskyplne si odpustiť a vytvárať modely súcitu so sebou samým, potrebné na dosiahnutie vnútorných a vonkajších zmien u jednotlivcov potrebných pre súčasné storočie a tvoriace základ tých nasledujúcich.

Základné postoje pre meditačnú prax

V rámci každej praxe sa musíme snažiť kultivovať:

• Trpezlivosť

• Dôveru

• Zvedavosť

• Myseľ začiatočníka

• Prežívanie zážitku ("odpojiť autopilota")

• Prijatie skúseností

• Záväzok k praxi

Toto vtipné video ilustruje ako vstúpiť do procesu všímavosti: