E- COURSE-DANCEFULNESS -SK

Emócie: ako ich rozpoznať a aký majú význam?

Emócie sú komplexné reakcie, v ktorých sa mieša myseľ aj telo.

Emocionálna reakcia zahŕňa tri aspekty:

1. Subjektívny stav mysle (napr. cítim sa dobre alebo zle).

2. Podnet na konanie, ktorý môže, ale nemusí byť otvorene vyjadrený (napr. priblíženie, vyhýbanie sa alebo plač).

3. Telesné zmeny alebo reakcie fyziologického charakteru (napr. potenie alebo zmena srdcovej  frekvencie).

Počas tohto kurzu sa zameriame na DIMENZIONÁLNY model emocionálnej organizácie, ktorý tvoria:

• Afektívna valencia (medzi tým, čo je príjemné alebo nepríjemné).

• Rozrušenie alebo aktivácia (od rozrušenia po upokojenie).

• Nadvláda alebo kontrola (od ovládateľného k neovládateľnému).

Príklad emocionálnej reakcie: emócia extrémnej radosti by bola klasifikovaná ako: príjemná, silne rozrušujúca a nekontrolovateľná. 

Kompetencie a emocionálne funkcie

Saarni (2000) chápe emocionálnu kompetenciu ako preukázanie vlastnej účinnosti (sebaúčinnosti) pri prejavovaní alebo vyjadrovaní emócií v rôznych sociálnych vzťahoch, ktoré vznikajú v dôsledku emócií. Definuje pojem sebaúčinnosť ako takú schopnosť a spôsobilosť, ktorú má subjekt na dosiahnutie tých cieľov, ktoré si želá. Preto si emocionálna sebaúčinnosť bude vyžadovať znalosť vlastných kompetencií a zručností na zvládanie emócií s cieľom dosiahnuť požadované výsledky.

 Saarni (1997; 2000) uvádza rad zručností v oblasti emocionálnych kompetencií:

1. Vnímanie emocionálneho stavu subjektu.

2. Schopnosť objavovať schopnosti iných.

3. Schopnosť vhodne používať emocionálny slovník a prispôsobiť ho kultúrnemu kontextu.

4. Schopnosť integrovať sa do emocionálneho poľa druhých prostredníctvom empatie.

5. Schopnosť pochopiť každý emocionálny stav na vnútornej a vonkajšej úrovni.

6. Schopnosť čeliť negatívnym emóciám pomocou sebakontroly ako prostriedku regulácie emócií, a to tak ich intenzity, ako aj trvania.

Pochopenie štruktúry a povahy rôznych vzťahov definuje:

a. Stupeň emocionálnej úprimnosti.

b. Stupeň symetrie vo vzťahu.

c. Dostatočná emocionálna sebaúčinnosť

Bisquerra a Pérez (2007, s.69) predstavujú emocionálnu kompetenciu ako "súbor vedomostí, zručností, schopností a postojov potrebných na pochopenie, vyjadrenie a primeranú reguláciu emocionálnych javov". Preto nám hľadanie emocionálnej kapacity každého študenta umožní poskytnúť mu autonómiu, aby bol schopný zlepšiť rôzne situácie, ktorým musí čeliť na školskej aj sociálnej úrovni (vyplýva to z výskumu, ktorý GROP (Research Group in Psychopedagogical Orientation) realizuje od roku 1997 v oblasti emocionálnej výchovy, vo výskume a vo vyučovaní).

Bisquerra a Pérez (2007) chápu emocionálne kompetencie v skupine piatich veľkých blokov: emocionálne uvedomenie, emocionálna regulácia, emocionálna autonómia, sociálna kompetencia a životné zručnosti pre wellbeing (kompetencie pre život a zdravie). Tieto dimenzie tvoria päťuholníkový  model, v ktorom každá z hrán tvorí komplexný model emocionálnych kompetencií, ako je znázornené na nasledujúcom obrázku.

Z modelu emocionálnych kompetencií Bisquerra a Péreza (2007)  vyplývajú dve diferencované časti na úrovni kompetencií, ktoré musí každý jednotlivec dosiahnuť alebo mať. V tomto texte sa zameriavame na prvú časť ktorú tvorí emocionálne uvedomenie, emocionálna regulácia a autonómia. Súvisí to s tými aspektmi, ktoré rozvíja meditácia alebo mindfulness, ako je osobný pohľad a prítomnosť tu a teraz.

Emocionálne uvedomenie: môžeme ho definovať na základe toho, čo chápu Bisquerra a Pérez (2007), ako schopnosť uvedomovať si svoje emócie a emócie iných, čo zahŕňa schopnosť pochopiť a porozumieť emocionálnej klíme daného priestoru.

Emocionálna regulácia: Bisquerra a Pérez (2007) ju vysvetľujú ako schopnosť jednotlivca primerane využívať emócie v každej situácii.

Emocionálna autonómia: chápeme ju ako pojem, ktorý zahŕňa množstvo charakteristík a prvkov, ktoré súvisia so sebariadením jednotlivca (sebaúcta, pozitívny postoj, zodpovednosť, schopnosť posúdiť sociálne normy, schopnosť hľadať zdroje a požiadať o pomoc...), tento bod by u jednotlivca rozvíjal prístup k odolnosti.

Sociálna kompetencia: schopnosť vytvárať pozitívne vzťahy s inými osobami. Na to je potrebné mať sociálne zručnosti, komunikačné schopnosti, asertivitu atď.

Kompetencie pre život a zdravie: schopnosti uprednostňovať zodpovedné a vhodné správanie, aby sme optimálne čelili výzvam života, a to na rodinnej, školskej, sociálnej alebo profesionálnej úrovni, ale aj situáciám výnimočného charakteru, ktoré nás v živote stretnú.

 Emócie môžu byť:

 Primárne emócie (adaptívne alebo maladaptívne)

Adaptívne: základná emócia - základná a viscerálna reakcia. Prichádza  a odchádza rýchlo, je veľmi zdravá a cenná. Príklad: Smútok zo straty kamaráta, ktorý prestúpi na inú školu. 

Maladaptívne: nie sú zdravé. Sú založené na predchádzajúcom učení. Pretrvávajú v čase, hoci príčina, ktorá ich vyvolala, už neexistuje. Príklad: Keď sa cítite bezcenný, pretože vás v minulosti niekto skritizoval.

Sekundárne emócie. Vznikajú z inej emócie, vtedy, keď centrálna emócia nie je prijatá alebo nie je vnímaná. Zvyčajne sú problematické a chceme ich eliminovať. 

Príklad: "Deti by nemali plakať": spolužiak dieťaťa odíde do inej škôlky (adaptívne by bolo cítiť smútok zo straty), ale smútok nie je povolený, takže ich to hnevá a štve (sekundárna emócia ).

Inštrumentálne emócie. Vyjadrené vedome a automaticky na dosiahnutie cieľa. Umožňujú nám manipulovať, zvyčajne si neuvedomujeme, že sme sa ich naučili. Nie sú zdravé, keď sa zneužívajú. Príklad: plač chlapca alebo dievčaťa s cieľom dosiahnuť napr. kúpu sladkosti.

Od emocionálneho skreslenia k emocionálnemu pokoju

 Ťažkosti na emocionálnej úrovni vyvolávajú emocionálne skreslenia, ako napríklad:

• Človek si nie je vedomý pocitov, nevníma ich na fyziologickej úrovni.

• Neuvedomovanie si emócií. Sú odklonené na inú úroveň. Bolesť hlavy, krku atď.

• Nevyjadrovanie emócií. Fyzické, psychické, sociálne, školské dôsledky...

• Nekonáme na základe svojich emócií. Identifikujeme ich, ale nedokážeme ich vyjadriť ani podľa nich konať...

• Strata kontroly. Hnev, agresia atď.

• Človek sa vracia k nejakej emocionálnej situácii z minulosti, ktorú nedokázal prekonať. (post-traumatický stres). 

• Manipulácia s emóciami pre sekundárne zisky.

Pozrime si dve videá, a následne si ich skúsme zreflektovať: